Nezaradené
YOGINESS Múzy: O živote na jogamatke s inštruktorkou Zuzkou alias Piñou
jún
V jogovej bubline je Zuzana Maďari už známou a obľúbenou tvárou. Mnohé ju poznáte pod menom Piňa yoga a zažili ste tú úžasnú energiu, ktorú vkladá do svojich lekcií. Ani my v YOGINESS nie sme výnimkou, preto so Zuzku s radosťou spolupracujeme. Naše oblečenie na nej vo všetkých tých ásanách vyzerá jednoducho skvelo!:) Prečítajte si náš rozhovor o joge, cestovaní či živote.
Ahoj, Zuzi. Povedz nám, ako vyzeralo tvoje prvé stretnutie s jogou?
Dokonale. Bola s Lenkou Jilekovou v KC Dunaj a bola to najlepšia hodina môjho života, pretože bola prvá, s dokonalým učiteľom a na dokonalom mieste. Zároveň to bol dokonalý omyl, pretože som tam išla len s tým, že nemám cez víkend ráno čo robiť. Neprišla som teda na jogu so žiadnym očakávaním, ale od toho momentu som si chcela savasanu a všetko, čo sa tam dialo, opakovať každý deň. Dokonca si pamätám, že sme z tej hodiny išli na rezeň so šalátom a ja som neustále rozprávala o tom, aký to bol neopísateľný pocit. Asi som s tým všetkým liezla na nervy, a robím to dodnes :). Takže moja prvá hodina bola tým najlepším, čo sa mi mohlo stať, a spôsobila, že som už z jogového sveta nechcela odísť.
Nie si len jogínka, ale tak trochu aj biznismenka. Aké je to viesť svoj vlastný projekt?
Ďakujem krásne, že ma tak vnímate. Skôr ako som sa začala venovať joge, som pracovala v menšej firme na marketingovom oddelení a predtým ako osobná asistentka. Vďaka tomu si tak trochu viem niečo spočítať, niečo napísať, odfotiť či odprezentovať. To všetko mi neskôr pomohlo aj v jogovom svete. A aké je to viesť vlastný projekt? Náročné. Na všetko som tak trochu sama, pretože sa často bojím niečo pustiť z rúk, ale nevymenila by som to za nič. Milujem jogu so všetkým, čo prináša. Aj keď som často unavená, tí ľudia mi prinesú toľko energie, radosti, toľko šialene krásnych hodín a momentov, že to stojí za to. Som veľmi rada, že môžem pracovať so ženami cez jogu, dotyk, telo a dych, a otvárať stále niečo nové v mojom aj v ich živote. Dúfam, že to takto budem ťahať ešte dlhú dobu a že projekt Piña yoga bude láskou na celý život.
Joge sa venuješ už pekných pár rokov. Čo najlepšie ti tvoja práca priniesla?
Z fyzického hľadiska určite zdravie. Naozaj mi je niekedy ľúto, keď ľudia v mojom veku (mám po 30-ke) majú bolesti chrbtice, ramien a iné zdravotné problémy, ktoré by sa dali riešiť. Vďakabohu, mňa to obchádza. Myslím si, že práve joga môže fungovať ako prevencia na dlhé roky a dúfam, že ma podrží a že budem presne tá vitálna babička, ktorá bude môcť stále jogovať a vymýšľať nové veci :). Joga mi tiež priniesla veľa priateľstiev. Naozaj každá jedna kočka, ktorá k nám chodí trošku dlhšie, sa stáva mojou priateľkou. Som rada, keď mi pošlú fotku svojich detí, fotku z dovolenky, fotku toho, čo sa im podarilo, či už sú to stojky alebo iné pozície. S mojimi žiačkami mám veľmi blízky vzťah a dúfam, že to vnímajú rovnako.
Máš pri svojich lekciách nejaký obľúbený rituál?
Som veľmi známa tým, že ľudí rozplakávam na hodinách, taká profesionálna plačka :). Ak mám nejaký rituál, tak mám veľmi rada úvodné a záverečné slová, na ktoré sa veľmi špecificky pripravujem. Nielenže mám nejaký zámer, ktorý vediem v hodinách, ale snažím sa nacítiť danú skupinu a energiu, ktorú so sebou priniesla. Niekedy rozplačem aj samú seba, pretože veci, ktoré hovorím, myslím vážne a verím, že sú dôležité aj pre mňa. Napríklad keď niečo potrebujem poliečiť a tak trochu poprosiť svoje JA, alebo sa mu naopak poďakovať, že je tu pre mňa, odpustiť samej sebe, nebyť na seba taká tvrdá. Mám na svojej práci rada, že môžem hovoriť slová, ktoré sa majú dotknúť duše a srdca. Preto je joga taká nádherná, pretože sa nedotýka len tela.
Je nejaká jogová asana, na ktorú si si ešte netrúfla?
Nemám strach z jogových pozícií, skôr ide o to, že mi nie vždy idú. Mám veľmi zatvorený hrudník, zatvorené ramená, mám za sebou nejaké úrazy alebo spazmy. Zároveň mám jemnú hypermobilitu, ktorú som získala nevhodným správaním sa k svojim lakťom a kolenám. Ale ak by to malo byť niečo, čo je pre mňa naozaj ťažké, tak sú to záklony. Ako sa hovorí, že záklony sú cestou do minulosti, tak u mňa je tá cesta späť do pandorinej skrinky, ktorú sme nechali v minulých životoch, veľkou výzvou. Posledné roky na nich intenzívne pracujem a musím sa pochváliť, že sa mi veľmi darí, ale stále mám pred sebou obrovskú cestu. Silové veci ma veľmi bavia, je to moja šálka kávy, ale keď ide o flexibilitu, tak musím skrátka makať.
Popri joge tiež veľa cestuješ. Aký bol tvoj najsilnejší cestovateľský zážitok?
Ako prvé mi napadli Emiráty, ale nie kvôli Dubaju či Abu Dhabi ako mestu. Keď sme tam boli s mojím priateľom Martinom, vybrali sme sa do púšte a ja som ju prvýkrát videla ako takú, bez ľudí a turistov. Len sme vyšli za mesto, zaparkovali auto niekde v dunách a zostali sedieť pri západe slnka. Bolo to to najkrajšie, čo som v živote zažila. Ak niekto miluje oceán, šumenie vĺn či ranné hory, tak ja mám to isté s púšťou. Neviem to vysvetliť, ale je tam skrátka také neskutočné ticho, ktoré je veľmi upokojujúce. Ak veľkí majstri jogy hovoria o meditácii, o tej veľkej a ozajstnej, tak dúfam, že vyzerá presne takto. Je krásna a plná slnka a ticha ako tá púšť.
Na akom vysnívanom mieste by si raz rada rozložila jogamatku?
Tých miest je asi milión, ale zrejme by som sa najradšej vrátila k tej púšti – nielen si tam posedieť, ale si aj zapraktizovať pri východe alebo západe slnka. I keď, na piesku sa veľmi náročne praktizuje joga. Ak ste to niekedy skúsili na pláži, tak viete o čom hovorím. Dúfam tiež, že mi raz vyjde Kostarika a že sa tam dostanem aj s mojou podložkou. Ale neviem, ja som zažila najkrajšiu jogu tak trochu všade. U našich na chalupe, v Prahe v obyčajnom jogovom centre, aj doma vedľa gauča. Je to skôr pocit ako miesto, je to skôr vo mne ako okolo mňa. Možno aj preto nemám to miesto až také vysnené.
V čom joguješ a cvičíš najradšej?
Sú to určite podprsenka a legíny, aj keď v poslednej dobe presedlávam na šortky rôznych dĺžok. Zistila som, že mi viac vyhovuje, keď je moja pokožka na nohách bez látky. Mám tiež rada, keď je všetko veľmi tenučné. V tomto mi naozaj vyhovujú legíny a podprsenky YOGINESS, pretože nemám rada pevnosť, ťažobu a zovretie, ktoré mnohé ženy preferujú napríklad kvôli brušku. Predsa len, v joge robíme veľa dychových techník a ja si v YOGINESS legínach a šortkách viem užiť pránajámu a všetko to vťahovanie a vypúčanie môjho brucha tak, ako bolo stvorené.
Kedy sa cítiš najviac žensky?
Asi vtedy, keď si umyjem vlasy :). Viem, že je to bizarná odpoveď, ale keďže mám od narodenia obrovskú hrivu, snažím sa pestovať si ju a starať sa o ňu. Práve tie vlasy sú korunou mojej ženskosti a je jedno, či som nahá alebo oblečená. Potom sa cítim žensky aj v legínach, aj v rifliach či šatách. Vďaka môjmu priateľovi mám doma obrovskú lásku, pochváli ma vo všetkom, v čom ma vidí, je na mna pyšný v každej jednej situácii. To pridáva veľa na sebavedomí aj ženskosti, takže majme najmä mužov, ktorí oceňujú každú našu tvár, ktorá sa v nás skrýva.
Čo pre teba znamená sebaláska?
Sebaláska je pre mňa asi každé ráno, keď si doprajem pekné veci, teplú vodu s citrónom či jogu, akú moje telo potrebuje. Keď si doprajem čas pre vlasy či pokožku, čas na čítanie aj ničnerobenie. Sebaláska môže mať rôzne formy, napríklad fyzickú, akou je starostlivosť o pleť, ale aj vnútornú, keď sa opýtam samej seba, či som šťastná, či sa mi páči, ako vyzerá môj život. Verím, že joga je dobrá forma sebalásky aj pre ostatné ženy, pretože pre mňa určite je. Keď stúpim na podložku a oblečiem si tie super legíny a podprsenku a postarám sa o seba, tak mám oveľa lepší pocit zvnútra aj zvonka. Mám pocit obrovského šťastia, lebo som tu sama pre seba.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa krásnych, nielen jogových, momentov :).
Pozrite si výber produktov podľa Zuzky: