YOGINESS múzy: Sandra Sviteková, učiteľka dejepisu a filozofie.

Sandra Sviteková vzdeláva netradičnou cestou na svojom YouTube kanáli, ktorý dnes sledujú státisíce ľudí pod názvom @dejepisinak. Nás inšpiruje nielen svojím rozhľadom ale aj zápalom pre crossfit a silový tréning

Ahoj Sandra, ako vznikol nápad začať tvoriť videá o histórii?

Ahojte! Učenie, vysvetľovanie, dejepis a spoločenské vedy boli vždy mojím koníčkom. Vyštudovala som učiteľstvo filozofie a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde som dokončila magisterské štúdium a nakrátko nastúpila na doktorandské. To som však neskôr zanechala, pretože sme s rodičmi spoločne odišli do Rakúska. Tam som si našla prácu a aj napriek tomu, že som pracovala v inej oblasti, stále som mala potrebu kompenzovať si svoje hobby a realizovať sa.

Bavili ma aj elektronické média vo výučbe dejepisu, všetky inovatívne prístupy, hrávala som počítačové hry a sledovala youtube. V tom čase ma veľmi inšpiroval kanál Khan Academy, projekt jedného inžiniera, ktorý začal doučovať svoju neter na diaľku videami a neskôr ich aj verejne uploadoval pre všetkých. A tak sa zrodil nápad skúsiť priniesť niečo podobné aj k nám na Slovensko. Popularizovať spoločenské vedy edukatívnymi videami a prebúdzať tak u ľudí záujem a lásku k histórii. A najmä pomáhať študentom so školským učivom.

Ako vyzerá tvoj typický pracovný deň?

Takmer každé jedno ráno otváram hodinovým tréningom v mojom milom CrossFite Proton. Navštevujem legendárnu skupinu o 5:30. Tí ľudia sú zvieratá! Často pracujúce ženy a muži s rodinami. Aj napriek tomu si privstanú, aby pre seba niečo spravili. Podávajú fantastické výkony, ktoré s nimi môžem zdieľať a osláviť každé jedno ráno. Sú pre mňa neuveriteľnou inšpiráciou a teším sa, že pri nich môžem silnieť.

Aby som toto tiež stíhala, vstávam o 4:30, potom už spomínaný Crossfit, prídem domov, naraňajkujem sa a idem na počítač, kde si načítavam zdroje alebo rovno píšem scenár na ďalšie video. Ak mám rozbehnutú spoluprácu, tak pracujem na plnení výstupov pre klientov alebo točím a strihám moje bežné videá.

Môj work/life balance je takmer neexistujúci pojem. Neviem si manažovať čas, takže občas pracujem aj celý deň či cez víkend. Inokedy zase začínam neskôr, pretože doobeda potrebujem vybaviť diskusie a aktivity rôzneho charakteru mimo domu. Som “šťastlivec” a beriem ako privilégium to, že môžem byť šéfkou sama sebe. Že robím to, čo je mojím hobby a že nepracujem na tom, aby som plnila sen niekomu inému, ale samej sebe.

Je nejaký predmet v škole, ktorý si ako žiačka nemala v obľube?

Do tejto kategórie by som vedela zaradiť matematiku a fyziku. Dodnes sa však samej seba pýtam, či by môj prístup nezmenil iný vyučujúci alebo akákoľvek inšpirácia, ktorá by mi vstúpila do života. Práve, keď odpovedám na túto otázku, sa v Bratislave koná vedecko-hudobný festival STARMUS. A jeho zakladateľa, astrofyzika Garika Israeliana tiež nebavila matematika ani fyzika. Vykašľal sa na štúdium a hral v kapele. No a potom uvidel film Solaris, ktorý ho strhol natoľko, že sa sám začal venovať týmto disciplínam a dnes je z neho človek, ktorý prevádzkuje centrum s najväčším optickým teleskopom na svete.

Tiež som sa nerada účastnila telocviku. To, ako sa vyučoval v mojich časoch, mi dodnes príde absurdné. Drvivú väčšinu vyučovacích hodín sme boli ako dievčatá v malej telocvični, venovali sa iba kotúľom, skokom cez kozu či elementárnym rozcvičkám. To, prečo sme nemohli cvičiť s chalanmi mi je dodnes záhadou. Ale najhoršie bolo to nezáživné kurikulum a “testy” na známku: 12 minútovka, skok do diaľky, gymnastická zostava. Absolútne nič nehovoriace, nestimulujúce progres a pohybové návyky. A to už ani nehovorím o tom, že sa s nami nikdy nikto nerozprával o výživovej výchove.

Aká kniha by mala byť podľa teba v povinnej literatúre a prečo?

Kruhová obrana od Milana Šimečku. Je to môj najobľúbenejší slovenský filozof. Jeho myšlienky sú nadčasové a veľmi aktuálne. Niečo ako rozhovory s TGM. Neviem však odhadnúť, do ktorého ročníka takéto dielo zaradiť tak, aby tomu decká dokázali lepšie porozumieť. Je totiž aj veľmi dobré mať k tomu historický kontext minulého režimu, pretože pán Šimečka v nej opisuje vo forme krátkych esejí a úvah problémy svojej doby.

Vieme o tebe, že si žila niekoľko rokov v Rakúsku. Čo ťa presvedčilo vrátiť sa späť a čo ti naopak chýba?

Asi to pochopia iba ľudia, ktorí zo Slovenska odišli a to volanie či záujem o domov stále zostal s nimi. Nikdy som nemala pocit, že som v Rakúsku “zapadla”. Určite za to mohla aj úroveň mojej nemčiny, ale cítila som sa tam po celý čas rovnako, ako to popisujú migranti prvej generácie. Chýbali mi úplne bežné veci, kontakt s ľuďmi, mikro komunity, miesta, humor a túžba zdieľať s inými intelektuálnu úroveň.

Ale aj také “malichernosti” ako rýchly internet, či špecifické výrobky. Všetci moji priatelia boli doma na Slovensku a síce som nebývala a nepracovala tak ďaleko, cítila som, že som z tohto “kruhu domoviny” vypadla. Keď som sa rozhodla dať výpoveď a začala sa naplno venovať YouTubeu a sociálnym sieťam na plný úväzok, prišlo mi úplne prirodzené vrátiť sa. Dnes mnou vlastenectvo a občiansky aktivizmus lomcuje natoľko, že by som to na seba nikdy nepovedala.

Prezraď nám, čo ti v posledných dňoch spravilo najväčšiu radosť.

Akože vôbec by som nepreháňala, kebyže rovno priznám, že fotenie u vás. Bol to určite jeden z tých top highlightov. A hlavne tie fotky, ktoré z toho vzišlisú prekrásne! Ale o kúsok menej narcisticky potešilo moje srdiečko, že sa kamarátovi, ktorý sa dlhodobo venuje rozvíjaniu kritického myslenia na školách a boju s dezinformáciami, úspešne podarilo zavŕšiť kampaň na Donio.

Už niekoľko rokov sa venuješ silovému tréningu. Je niečo, čo ťa na cvičení s váhami prekvapilo?

Najviac to, že tréning s ťažkými váhami mi dokázal dať telo, aké som vždy chcela. A nejde len o fyzický vzhľad. Je úžasné, čo všetko dnes dokáže a ako skvele sa cítim aj po duševnej stránke.

Kedy sa cítiš najviac žensky?

Asi holá {smiech} alebo potom v oblečení na cvičenie. Áno, najčastejšie sa tak cítim v gyme na tréningu, nie holá samozrejme. Táto prax zostala, bohužiaľ, navždy zamknutá v časoch starovekých Grékov. {smiech} Jednoducho, keď sa môžem veselo škeriť v legínach a športovej podprsenke alebo keď som docvičila, leskne sa na mne pot a mám napumpované svaly. Potom ešte v situáciách, keď môžem viesť rôznorodé rozhovory, hĺbavejšieho charakteru, ale aj také veselé. Milujem dvojzmyselný humor. A síce sa asi ostatným ľuďom páčim v sukni, šatách so silonkami a na opätkoch, pre mňa toto nie sú atribúty ženskosti. Úprimne mi v tom nebýva pohodlne a nie som to ja.

Máš nejaký cieľ alebo sen, ktorý by si si v blízkej dobe rada splnila?
Vydržať v stojke v priestore na požiadanie. Naučiť sa rozpohybovať to – čiže chôdza po rukách. A možno to je klišé, ale tým najväčším snom je byť a zostať zdravá. To isté si prajem aj pre všetkých mojich blízkych a priateľov.

Sandre ďakujeme za príjemný rozhovor a prajeme jej veľa úspechov :).

Ak sa chceš od Sandry naučiť niečo nové, môžeš ju sledovať na Instagrame alebo YouTube kanáli .

Výber Yoginess produktov podľa Sandry :