Všetko, čo o marketingu viem, ma naučili skúsenejší a talentovanejší ľudia ako som ja. Veľké agentúry sú dobrou školou.

Najradšej robím pre klientov, ktorí neponúkajú úplne bežné produkty a služby. Ako napríklad firma s dizajnovými intímnymi pomôckami pre ženy či ekologické náhrobné kamene. Oba joby boli príjemným spestrením.

Cestovanie bolo v tej dobe mojou najväčšou vášňou a už ma omrzeli víkendové tripy a dovolenka raz do roka. Samozrejme, že som sa bála, preto som celý rok pred odchodom šetrila ako nikdy.

Nomádstvo ma vytrhlo z toho uponáhľaného stereotypného kolotoča. Plus, zistila som, že mi k životu stačí len to, čo nosím v batohu.

Najťažšie je lúčenie. Či už s rodinou a priateľmi na Slovensku alebo s novými kamarátmi a obľúbenými miestami v zahraničí.

Phraya Nakon cave v Thajsku. Obrovská jaskyňa s malým oltárikom uprostred, na ktorý dopadá cez dieru v strope slnečný lúč. Tá atmosféra sa nedá opísať (napísala copywriterka) :).

V Japonsku je šokujúce úplne všetko. Najviac ma prekvapilo, ako tam nik neovláda angličtinu ani na základnej úrovni. Aj napriek tomu sú to tí najochotnejší a najmilší ľudia, pripravení pomôcť a poradiť aspoň rukami-nohami. Milujem ich.

Vietnam. Najlacnejší a najlepší.

Domov je pre mňa tam, kde mi môj manžel naservíruje tanier s jeho kulinárskym umením. Maroš je môj domov.

Joga ma dostala svojou snahou o dosiahnutie fyzickej a mentálnej harmónie.

Je ťažké nájsť slová, ktoré by obsiahli všetko, čo mi joga do života priniesla a ako veľmi ho zmenila. Vybalansovala. Učí ma pokore, sebaláske a disciplíne.

Mojou najväčšou výzvou je preniesť tú osobu, ktorou som na jogamatke, do každodenného života. Chcem byť tým vyrovnaným človekom, ktorý si užíva každý nádych a prijíma to dobré i zlé s otvorenou mysľou.

Také, o ktorom ani neviem, že ho na sebe mám.

Stráviť zimu v Ázii.

U takýchto ľudí sa často stretávam s kreovaním si hororových scenárov typu „ČO AK“. Čo ak ochoriem? Čo ak nezarobím? Čo ak vypukne pandémia? …ups!

Vedeli ste, že Indonézania nemajú budúci čas? Neobávajú sa toho, čo bude, lebo vedia, že to skrátka nezmenia. Moja rada znie: Buďte ako Indonézania. Chcete ísť? Choďte. A strach nechajte doma.