YOGINESS múzy: Havajské dobrodružstvo jogínky, surferky a henna artistky Veroniky Blanar

Aké je to žiť na ostrove vzdialenom tisícky kilometrov od Slovenska, v obklopení paliem, surferských vĺn a večne usmiatych ľudí? Na to sme sa spýtali inšpiratívnej Veroniky Blanar, ktorá našla na Havaji svoj nový domov, lásku aj naplňujúcu prácu. Ponorte sa do riadkov, ktoré aj vás nabijú pozitívnou havajskou energiou. 

Život na Havaji znie mnohým ako sen. Aký je naozaj?

Presne taký ako to znie! Havaj sú skutočne nádherné ostrovy, príroda tu doslova dýcha životom a krásou. Je tu tiež pekne cítiť vplyv Polynézskej kultúry – dodržiavanie a oslava tradícií a taktiež rešpekt k ľuďom (hlavne k starším), k prírode a jej životu. Ľudia sú veľmi milí, nápomocní a život je tu akosi pomalší a pohodovejší. Žije sa tu v duchu „Aloha” (slovo pre lásku, náklonnosť, pokoj, súcit a milosrdenstvo). Jedinou nevýhodou je, že je tu veľmi draho a že sme odvšadiaľ ďaleko – cesta domov na Slovensko trvá 25-30 hodín.

• 

• 

Prezraď nám, čo ťa do tých končín zavialo a kadiaľ tvoja cesta viedla?

Neplánovala som sa tu usadiť, ale už keď som sem išla, tak mi rodina aj kamaráti hovorili že tu určite zostanem, a mali pravdu. Už v roku 2010 som ako 19-ročná odišla zo Slovenska. Najskôr som bývala v Londýne a študovala na univerzite v Brightone. Po necelých 5 rokoch som sa rozhodla ísť na rok cestovať. Navštívila som Španielsko (kde som sa naučila surfovať), Francúzsko, Indiu (kde som si spravila certifikát na učenie jogy a zamilovala som sa do henny), Čínu, Indonéziu – Bali (kde som strávila pol roka), Nikaraguu, Portoriko, Floridu, a vrátila som sa naspäť do Španielska, kde som ostala bývať tri roky. 

Vedela som, že Španielsko bola len dočasná zastávka a rozmýšľala som, kam by som ďalej išla, keď sa mi naskytla možnosť ísť na Havaj učiť jogu pre surfovací camp. Cestu na Havaj som nemala jednoduchú, keďže som v Španielsku nedostala americké víza. Letela som teda na Slovensko, kde som víza dostala. Po návrate naspäť do Španielska, kde som sa plánovala pobaliť a odcestovať, som týždeň pred odletom mala autonehodu. Nemohla som teda odletieť, nakoľko som musela rehabilitovať a liečiť sa. O rok neskôr sa mi však táto možnosť naskytla znova a ja som sa konečne na Havaj dostala. 

Samozrejme, že som tu niekoho spoznala, a dnes takmer o štyri roky neskôr sme zobratí, máme dvojročnú dcérku Arielle Leilani, čokoládového labradora Reefa, mačičku Nalu a rybičky, a riadime spolu surf camp. 

Cítiš sa na Havaji ako doma alebo je tvoj domov stále na Slovensku?

Povedala by som, že Havaj je môj domov. Zo všetkých miest, kde som doteraz žila, sa tu cítim najviac doma a sama sebou. Rýchlo som si zvykla na ostrovný životný štýl a milý prístup ľudí. Neviem, ako to vysvetliť – vzduch sa tu dýcha ľahšie a život je akosi krajší, akoby vo vzduchu bola láska a pochopenie. Mám tu skvelé kamarátky a aj pracovné zázemie. Každý deň je teplúčko a ja môžem ísť surfovať. Veľmi ma tiež zaujala polynézska kultúra plná farieb, kvetov a radosti. 

Slovensko bude vždy veľmi blízke môjmu srdcu a rada sa tam vrátim navštíviť rodinu a priateľov, a najmä ukázať dcérke naše korene. Každopádne, bývať na Slovensku by som už nevedela. Jednak aj kvôli tomu, že nemáme more a vlny na surfovanie, ale aj kvôli počasiu a zmenám ročných období.

Aké je tvoje najobľúbenejšie havajské slovo?

Hmm, je naozaj ťažké vybrať jedno! Havajský jazyk je krásny a každé slovo má mnoho významov. Moje obľúbené sú honi – bozk, keiki – deti, ohana – rodina, mahalo – ďakujem, a’ina – zem, pevnina. 

Si jogínka a zároveň surferka. Čo ťa lepšie dostane do stavu meditácie?

Povedala by som, že surfovanie, ale záleží na dni. Než som sa stala mamou, bolo to tak pol na pol. Teraz, keď cvičím jogu, je malá na mne vylezená alebo mám na cvičenie menej času, lebo mám kopec ďalších vecí na práci. Ak idem surfovať, som vo vode minimálne dve hodiny, ale tiež to záleží od vĺn. Ak sú malé vlny, utečiem z vody na jogovú podložku. Ak sú vlny väčšie a prichádza jedna za druhou, je to pre mňa nielen meditácia, ale aj terapia, povzbudenie a workout. Nedá sa vtedy myslieť na nič iné, len byť v tom momente – užívať si priezračné a svieže vlny mora, zábavu a adrenalín. Teraz, keď tak nad tým rozmýšľam, ešte som neopisovala surfovanie v slovenčine a neviem ako ten pocit vysvetliť. Treba to jednoducho zažiť! 

Na Havaji si rozbehla svoj vlastný jogový projekt. Prezraď nám, čím je unikátny?

Áno, volá sa Over The Rainbow Yoga. Ponúkame hodiny jogy v parku – pod palmami hneď pri mori. Okrem denných hodín jogy organizujeme aj špeciálne eventy. Snažím sa vždy spolupracovať s miestnymi umelcami, učiteľmi či liečiteľmi a vytvoriť udalosti v kombinácii s jogou – napríklad chakra joga & reiki circle, manifestácia & joga. Teraz v auguste budeme oslavovať jeden rok a pripravujeme workshop na výrobu lei po’o (kvetová koruna) v kombinácii s piknikom a jogou. Mám pod sebou úžasný tím učiteliek, za ktoré som veľmi vďačná, a dúfam že sa naša malá jogová ohana (rodina) bude iba rozrastať. 

Venuješ sa tiež tetovaniu hennou. Ako si sa dostala k tomuto zaujímavému umeniu?

Hennu som prvýkrát objavila v Indii. Po ulici tam mali stánky, kde ponúkali henna tetovanie. Samozrejme, ako cudzinke mi to zaúčtovali ako za tri a teda tetovanie nebolo nič moc. Tým, že som vždy bola kreatívna a ukončila umeleckú strednú aj vysokú, pomyslela som si, že by som to asi vedela spraviť aj krajšie. Nakúpila som si hennu a začala tetovať každého, kto sa nechal. Neplánovala som si z toho spraviť biznis, vždy som si myslela že keď nie som Indka, nemala by som hennu robiť (zaujimavy fakt – henna je pôvodne z Egypta). 

Z hennou som začala v roku 2017, keď som bývala v Španielsku, najskôr len tak pre zábavu. Až tu na Havaji sa to krásne rozbehlo, vďaka podpore jednej z mojich kamarátok, ktorá do mňa vkuse rýpala, nech to začnem robiť oficiálne. Ani vo sne by ma nenapadlo, že budem dnes hennou maľovať tehotenské brušká alebo 5 hodín zdobiť hennou nevestám ruky, dlane a nohy. Akoby si henna našla mňa.  

Každopádne, nemenila by som! Baví ma, čo robím, a vďaka henne som spoznala úžasných, inšpirujúcich a zaujímavých ľudí. Dokonca aj takých, ktorí sú teraz mojimi dobrými priateľmi a v dobrom mi ovplyvnili alebo aj stále ovplyvňujú život. 

Kde hľadáš inšpiráciu pri tvorbe tetovaní a koľko také dielo vydrží?

Väčšinou v prírode, hlavne kvety a rastliny, ale aj v kultúre. Motívy, ktoré so mnou rezonujú, sú jednoznačne kvetinové, ale aj tradičné indické – svadobné dizajny. Rada pozerám aj po internete, aké krásne vzory sa dajú z henny vytvoriť a aj tam občas zbieram inšpiráciu. Mám rada, keď mi klient dovolí improvizovať, ale je zaujímavé, že nie pri každom zákazníkovi sa to dá. Niekedy je to ako čítať otvorenú knihu a dizajn sa akoby sám tvorí, inokedy je kniha zavretá. Vtedy sa musím opýtať, akú majú predstavu. 

Klasická hnedo-červenkastá henna vydrží zhruba týždeň a pol. Mám aj jagua gél, ktorý je čierny s modrastým odtieňom. Ten vydrží asi dva týždne a vyzerá ako tetovanie. 

Všetky tvoje projekty spája názov „Over the rainbow.” Má pre teba nejaký špeciálny význam?

Áno, má. Neviem, či aj na Slovensku sa tak hovorí, ale „rainbow baby” je dieťatko, ktoré sa narodí po potrate, strate prvého bábätka. Arielle je moje rainbow baby a vďaka tomu je mi motív dúhy blízky. Taktiež pesnička „Somewhere over The Rainbow„ je takmer ako národná hymna Havaja. O Havaji sa aj hovorí, že je to dúhový štát. Takže je to kombinácia oboch významov. Arielle mala zhruba tri mesiace, keď som začala tvoriť svoj jogový projekt a následne aj hennu. Verím, že ona ma v mnohých veciach ovplyvnila, posunula vpred a inšpirovala. 

Čo pre teba znamená byť mamou?

Juj, to by som tu mohla aj knihu napísať. V prvom rade, byť mamou ma zmenilo, stále mení a každý deň sa (nielen o sebe) učím niečo nové. V skratke to pre mňa znamená: vážiť si čas a dobre sa rozhodnúť, s kým ho trávim, byť prítomná – naozaj počúvať a venovať pozornosť Arielle (a celkovo ľuďom okolo mňa), rozumieť, že sa netreba trápiť kvôli maličkostiam, treba sa smiať a ako sa hovorí „go with the flow”. Každopádne, byť mamou je najkrajší a zároveň najzložitejší dar.

Ako vnímaš koncept sebalásky? Máš nejakú obľúbenú formu, ako si ju dopriať?

O sebaláske som sa veľa naučila hlavne vďaka joge. Mám zopár svojich oddychových záľub – záleží podľa dňa a podľa toho, ako som na tom s energiou. Ak mám veľa energie alebo sa potrebujem vyrovnať s nejakými pocitmi, idem si zasurfovať. Ak potrebujem relaxovať, idem na masáž alebo kozmetiku. Rada si samozrejme zacvičím jogu, trošku pomeditujem a popíšem do denníka. Okrem toho si tiež rada oddýchnem pri Netflixe alebo si pochutnám na čokoláde. 

V akom oblečení sa cítiš najviac sama sebou? 

Samozrejme v YOGINESS setoch! Momentálne je to však jednoznačne buď pohodlné jogové oblečenie alebo nejaké ľahké krátke šaty či overal, no a najlepšie naboso.  

• 

• 

Aké sú tvoje plány na zvyšok leta?

Zvyšok leta už len pracovne. Výlet domov na Slovensko bol super a keďže som tam bola vyše mesiaca, mám teraz doma na Havaji čo doháňať. Ak sa ešte niekam vyberiem, bude to iba tu naokolo, asi len iný havajský ostrov na pár dní. 

Ďakujeme Veronike za krásny rozhovor alebo ako sa hovorí na Havaji – Mahalo. 🖤 

Ak chcete o jej živote vedieť viac, neváhajte ju sledovať na Instagrame. 

Pozrite si výber produktov podľa Veroniky: