YOGINESS múzy: Freediverka a well-being koučka Katarína Linczényiová

Rada sa ponára do nekonečných hĺbok morí a oceánov, ale aj ľudskej duše. Katarína Linczényi je najúspešnejšou slovenskou freediverkou, a aj keď už ako atlétka nezávodí, ako inštruktorka ukazuje krásy tohto športu ďalším. Mimo vody pracuje v oblasti mentálneho zdravia, ako lektorka meditácií a budúca psychologička učí ľudí ako zvládať stres a podať výkon aj pod tlakom. 

Ahoj Katarína. Kedy ti učaroval freediving a ako prebiehalo vaše prvé stretnutie?

Freediving som objavila ešte ako tínedžerka. Bolo to počas plavby na Kanárskych ostrovoch. Behom pár dní som sa dostala do hĺbky 40 m, čo ma naozaj prekvapilo. Ešte viac ma ale prekvapil ten obrovský pocit slobody, pokoja, sily a takej tej detskej radosti, ktorú som pod vodou na jeden nádych našla.

Dnes si držiteľkou niekoľkých slovenských hĺbkových rekordov. Ktorý má pre teba najväčšiu hodnotu a prečo?

Freediving je pre mňa oveľa viac než len rekordy a medaily. Žiaden rekord pre mňa nemá špeciálnu hodnotu, možno až na ten úplne prvý, keď som sa v nádhernej Blue Hole v Egypte potopila s monoplutvou do hĺbky 85 m. V tom roku (2013) to bol tretí najhlbší ženský ponor v danej kategórii na svete. Bol to samozrejme pocit šťastia, ale zároveň aj akejsi zvláštnej úľavy, pretože to bolo prvýkrát v mojom živote, kedy som si dovolila nazvať sa atlétom. Vzhľadom na môj zlý zdravotný stav som si nemyslela, že to niekedy dokážem.

• 

• 

Aký je tvoj doteraz najsilnejší zážitok spojený s freedivingom?

Takých zážitkov je veľa. Jedným z najkrajších bolo stretnutie s mantou na Maledivách. Boli sme na lodi uprostred mora, vonku čierna tma, iba hviezdy, mesiac a pár svetiel lode, ktoré nesmú byť vypnuté. Spala som na palube, ale uprostred noci som sa zobudila a keď som sa pozrela do vody, videla som, ako je priamo pri hladine obrovská manta, ktorá robí saltá. Svetlo lode prilákalo planktón, ktorým sa manta živí. Dala som si plavky, masku, plutvy a skočila do vody. A tak som pár minút o 2 ráno robila saltá s mantou, pár metrov pod hladinou.

Vďaka freedivingu veľa cestuješ. Kde si videla ten najkrajší podmorský svet?

Oceán je plný rôznorodých prostredí: farebné koralové útesy, pralesy gigantických rias,  úchvatné podvodné jaskyne alebo aj vraky lodí. Freedivovala som s kosatkami za polárnym kruhom, s delfínmi v lagúne s pieskom bielym ako sneh, na Srí Lanke som plávala s bájnou modrou veľrybou. V každom jednom zážitku, či už v tropických alebo ľadových vodách, som našla krásu, akú som nenašla nikde inde.

• 

Si tiež inštruktorkou a v Bratislave vedieš klub Freedive Kyanos. Dokáže sa freediving naučiť každý?  

Verím, že je to šport pre každého relatívne zdravého človeka. Nie je potrebné byť mladý alebo športovec, aby si človek užil rekreačný freediving a objavil čaro oceánu. Moja najstaršia študentka má cez 60 rokov a rozhodla sa začať s freedivingom. Išlo jej to síce trochu pomalšie ako niekomu, kto má 30 rokov, ale to je prirodzené a zároveň to nie je podstatné. Dôležité je, že sa to nakoniec naučila, má radosť z pohybu pod vodou, užíva si oceán aj nových kamarátov. O tom je freediving, aspoň teda v našom klube.

• 

• 

Po ukončení atletickej kariéry vo freedivingu si sa začala venovať problematike mentálneho zdravia a stres manažmentu. Máš nejaké typy, ako stres lepšie zvládať? 

Je to komplexná problematika. Neexistuje jedno rýchle riešenie, ktoré by platilo pre všetkých. To prvé čo môže človek urobiť, je akceptovať, že teraz prežíva stres, je úplne normálne, že občas pociťujeme stres. Namiesto toho, že sa človek ešte viac vystresuje, pretože mu napr. búši srdce alebo cíti zlosť alebo sa strachuje o budúcnosť, tak môže toto prežívanie, pozorovať, neposudzovať a byť k sebe samému nežný. Môže sa tiež seba samého opýtať, čo sa mu napr. emócia zlosti, alebo iná, snaží povedať, napr. aká moja potreba nie je teraz naplnená, že cítim zlosť ? Emócie nie sú dobré alebo zlé, každá má svoju funkciu, a v danej situácií, môže byť nápomocná alebo nie. Je tiež dobré si položiť pár otázok: Čo mi v mojom živote prináša pravidelný stres ? Viem to úplne eliminovať alebo aspoň zredukovať ? Aké mám ja zdroje, v sebe alebo aj v okolí, vďaka ktorým sa viem so stresujúcou situáciou lepšie vysporiadať ? A je tá situácia naozaj taká strašná, alebo si stres vytváram ja sám, spôsobom ako o nej premýšľam ? Dôležité je stres neignorovať, neutekať od neho, napr. prostredníctvom alkoholu alebo aj neprimeranej športovej záťaže. Treba sa mu pozrieť tvárou v tvár, čo samozrejme nie je vôbec ľahké, no ale s takouto výzvou môže pomôcť práve napr. psychológ alebo kouč. 

• 

Čo ťa podnietilo k tejto zmene, prejsť od športu k psychológii? 

Freediving je jeden zo športov, kde je mentálna stránka veľmi dôležitá a kľudne sa môže stať, že niekto, kto má 40, porazí na súťaži niekoho, kto má 25. Nie je to preto, lebo má silnejšie telo, ale má silnejšiu myseľ. Po viacerých skúsenostiach so závodným freedivingom som došla k poznaniu, že moje telo môže byť skvelo pripravené na podávanie výkonu, ale ak zlyhá mentálny aspekt, tak to jednoducho nedám. Pred 10-timi rokmi som si položila otázku, prečo je to tak, až to došlo k tomu, že som začala študovať psychológiu. Odhliadnuc od výkonov, začala ma fascinovať ľudská myseľ a fakt, že nie sme otrokmi našich emócií alebo našej výchovy, ale že napr. mentálnym tréningom môžeme výrazne zlepšiť náš celkový fyzický aj psychický well-being a formovať seba ako osobnosť.

Vo svojej práci často kombinuješ metódy klasickej psychológie napr. s meditačnými technikami. Ako sa ti to darí aplikovať?

Osobne mám veľmi dobré skúsenosti, ale aby sme boli objektívni, existuje viacero štúdií, ktoré tiež podporujú túto kombináciu. Veľakrát sa stretávam s veľmi absolutistickými názormi typu „meditácie sú šarlatánstvo“ alebo „psychológia nie je veda“ a pod. Ani jedno nie je pravda. Niekto môže byť šarlatán, ale to neznamená, že meditácia ako metóda nefunguje. Všetko tiež závisí od konkrétneho prípadu – sú situácie, kedy môžu byť určité meditačné techniky veľmi nápomocné, situácie, kedy je rozhovor so psychológom veľmi nápomocný, a naopak sú aj situácie, kedy môžu určité meditácie človeku uškodiť.

• 

• 

Jednou z tvojich špecializácii je tiež mindfulness. Prečo je v dnešnej dobe taký dôležitý?

Minimálne poslednú dekádu žijeme v rýchlej, digitálnej, na výkon orientovanej a narcistickej dobe, a vďaka technológiám náš mozog denne spracováva obrovské množstvo informácií. To je pár faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že veľa pekných dennodenných maličkostí nám neprináša radosť, pretože si ich v tomto zhone jednoducho neuvedomujeme, ale aj k tomu, že naša pozornosť je roztrúsená, nevenujeme sa tomu, ako sa skutočne cítime, ako premýšľame, čo prežívame, čo prežívajú ľudia, čo sa v danom momente deje okolo nás. Byť „mindful“ z časti znamená dávať týmto veciam pozornosť určitým špecifickým spôsobom.

Kedy sa ty cítiš najviac „mindful“ ?

Existuje mentálny stav, ktorý sa volá „flow“. V podstate ide o mindfulness, ale akoby v intenzívnej forme. Je to stav absolútnej koncentrácie, kedy je naša pozornosť upriamená na jednu aktivitu, z ktorej máme radosť, čas akoby prestane existovať a jediné, na čom záleží, je to, čo sa deje tu a teraz. Najviac „mindful“ sa cítim, keď robím freediving a som sama v modrej hlbočine.

• 

V akom oblečení si sama sebou? 

Mám rada klasickú eleganciu a oblečenie, ktoré pôsobí žensky. Keď cestujem, snažím sa obliecť tak, aby som bola v harmónii s prostredím. Samozrejme sa musím obliecť inak, keď idem do Egypta do púšte, do talianskych Benátok alebo do Indie. Možno pre niekoho by to bolo otravné, ale mňa to baví. Zároveň sa snažím kupovať oblečenie, ktoré podporuje koncept udržateľnosti a nie je to fast fashion. 

• 

Máš nejaký cieľ alebo sen, ktorý by si si najbližšie rada splnila?

V budúcnosti by som sa chcela venovať výskumu v oblasti neurovedy, na trvalo sa presťahovať k môjmu milovanému Stredozemnému moru a vybudovať well-being centrum.

Ďakujeme Kataríne za inšpiratívny rozhovor a prajeme jej veľa úspechov. Ak chcete o Kataríne vedieť viac, neváhajte ju sledovať aj na Instagrame.

Výber oblečenia podľa Kataríny: